Ponúkame vám prepis rozhovoru s Dr. Markom Messinom, PhD., ktorý zaznel v relácii „Staying Healthy Toady“ (Zostaňme zdraví) dňa 13.5.2010. Ďakujeme za poskytnutie záznamu Kirkhamovi R. Hamiltonovi, PA-C (originál záznamu na www.prescription2000.com) a za preklad RNDr. Mgr. Gabriele Sabolovej, PhD. (www.dietologicka.eu).

Zdravotné benefity sóje – oddeľme fakty od mýtov

Kirk Hamilton:
Dobrý deň, som Kirk Hamilton, hostiteľ relácie „Zostaňme zdraví“. Naša misia je jednoduchá – chceme Vám poskytovať dôveryhodné a užitočné informácie týkajúce sa zdravia, aby ste v dnešnom uponáhľanom svete boli a zostali zdraví. Pre naplnenie tejto misie využívame predovšetkým rozhovory, no i ďalšie vzdelávacie nástroje. Prosím Vás, venujte niekoľko minút, či už pred alebo po vypočutí nasledujúceho rozhovoru, a navštívte našu internetovú stránku Prescription2000.com, ktorá je virtuálnym sídlom vysielania „Zostaňme zdraví“. Nájdete na nej mnoho voľne dostupných vzdelávacích nástrojov a služieb.
Témou dnešného vysielania sú „Všeobecné otázky týkajúce sa zdravotných benefitov sójových potravín“, pričom sa budeme snažiť jednoznačne oddeliť fakty od mýtov. Naším dnešným hosťom je Dr. Mark Messina, PhD, ktorý získal PhD. v odbore výživy na Štátnej Univerzite Michigan (USA). Bol dlhoročným riaditeľom odboru Výživa a onkologické ochorenia na Národnom onkologickom inštitúte (Maryland, USA). V súčasnosti je spoluvlastníkom edukačnej akciovej spoločnosti Nutrition Matters, Inc. (Záležitosti týkajúce sa výživy). Zároveň Dr. Messina pôsobí v súčasnosti aj ako emeritný profesor na Univerzite v Loma Linde (Kalifornia, USA). Je tiež predsedom redakčnej rady časopisu „Sója v súvislostiach“, do ktorého aj pravidelne prispieva.
Vitajte, Dr. Messina, ďakujem vám, že ste si vo svojom preplnenom diári našli čas na stretnutie v našom vysielaní.

Dr. Mark Messina:
Ďakujem za pozvanie, prijal som ho s radosťou.

Kirk Hamilton:
Prv než začneme, pokúsim sa špecifikovať podnet, ktorý ma inšpiroval pri výbere témy dnešného rozhovoru. Podobne ako mnoho ďalších zdravotníckych pracovníkov, aj ja som zo strany svojich pacientov často priam bombardovaný otázkami týkajúcimi sa sóje. Niekedy viem na ich otázky adekvátne reagovať, avšak stáva sa mi, že aj ja prepadnem pochybnostiam o svojich vedomostiach, najmä ak sledujem to množstvo aktuálne dostupných informácií. Možno si naši poslucháči v tejto chvíli povedia, že vy budete v tomto rozhovore jednoznačne pozitívne polarizovaný ako zástanca sóje, takže ja budem plniť funkciu univerzálneho protizávažia a všetky moje otázky budú smerovať proti sóji. Teda, nebudem obhajovať akýkoľvek zdravotný benefit sóje. Po tomto úvode prejdime priamo k vám – aké je vaše postavenie v tzv. sójovej lobby a aké sú vaše väzby na priemysel spracovávajúci sóju?

Dr. Mark Messina:
Zaiste. Aby som osvetlil svoje odborné zázemie, vrátim sa do svojich študentských čias. Absolvoval som štúdium výživy a v tomto odbore som obhájil aj dizertačnú prácu. Vo svojej výskumnej práci som sa za ostatných dvadsať rokov venoval takmer exkluzívne zdravotným benefitom sójových potravín a sójových komponentov. Tento môj dlhoročný záujem o sóju, ktorý má svoj pôvod ešte v časoch môjho pôsobenia v Národnom onkologickom inštitúte, rokmi silnel a preto som sa rozhodol venovať problematike sóje všetok svoj čas a energiu. Väčšina mojich príjmov pramení z odbornej konzultačnej činnosti orientovanej na potravinársky priemysel. Sprostredkovávam aktuálne informácie dostupné v odbornej literatúre pre mnoho spoločností. Často prednášam. Dalo by sa povedať, že všetko, čo prezentujem, či už písomne alebo verbálne, má oporu v odbornej literatúre. Ak niečo tvrdím, nemám problém uviesť zdroje svojich informácií, ak sa ma na to niekto opýta.

Kirk Hamilton:
Aby sme sa teda vrátili späť – čo vás v prvom rade zaujalo na sóji?

Dr. Mark Messina:
Nuž, keď sa vrátime o tých dvadsať rokov späť, vtedajší riaditeľ Národného onkologického inštitútu, ktorý bol a do dnes je súčasťou Národného inštitútu zdravia, si na jednej vedeckej konferencii vypočul prednášku o potenciálnom antikarcinogénnom účinku izoflavónov – zlúčením, ktoré sa bežne vyskytujú v sóji. Poznámky z prednášky poslal na oddelenie Výživy a onkologických ochorení, kde som v tom čase pracoval, s otázkou, či sa venujeme aj výskumu sóje. Sekretárka oddelenia poslala poznámky mne osobne, nakoľko sa domnievala, že by ma to mohlo zaujímať v súvislosti s faktom, že sójové potraviny som sám konzumoval a v roku 1990 som organizoval workshop venovaný tejto problematike. O šesť mesiacov neskôr Národný onkologický inštitút alokoval niekoľko miliónov dolárov na výskum potenciálnych antikarcinogénnych účinkov sóje. V tom čase som čítal o sóji veľké množstvo publikácií a uvedomil som si, že má naozaj mnoho benefitov pre zdravie ľudí. Postupne sa zrodilo moje rozhodnutie venovať sa výlučne sóji a sójovým potravinám.

Kirk Hamilton:
Čo myslíte, prečo sa práve teraz o sóji tak intenzívne diskutuje? Mám na mysli, prečo je v tom toľko negatívnych emócií? Zdá sa, že najviac sa toho na nás valí z internetu…. čo myslíte, o čo tu ide?

Dr. Mark Messina:
Súhlasím s vami a myslím si, že čiastočne je to preto, lebo sója sa momentálne veľmi intenzívne skúma. Ročne sa vo svete publikuje približne dvetisíc odborných článkov týkajúcich sa sóje a na oboch stranách sa popri tom uvedie do života množstvo odborne nedostatočne podložených tvrdení. Tiež si myslím, že ľudia vo všeobecnosti venujú sóji príliš mnoho vášní. V širšom kontexte je jasné, že za množstvom tvrdení týkajúcich sa negatívnych účinkov sójových potravín na zdravie človeka reálne stojí jedna či dve záujmové skupiny. Aj na internete možno nájsť mnoho dezinformácií týkajúcich sa sójových potravín. Nakoľko je však moje vzdelanie z odboru výživy a nie z odboru psychológie, ani sa nepokúšam vysvetliť alebo analyzovať motívy týchto záujmových skupín. Môžem však povedať, že zatiaľ čo v niektorých ojedinelých aspektoch je odborná diskusia o potenciálne negatívnych účinkoch sóje odôvodnená, väčšina spomínaných dezinformácií sa šíri bez akéhokoľvek vedeckého kontextu. V prípade, že sa sústredíte na humánne štúdie, niet pochybností o tom, že dospejete k jednoznačnému záveru, že sójové potraviny sú absolútne bezpečné pre každého človeka s výnimkou ľudí alergických na sójovú bielkovinu.

Kirk Hamilton:
Nuž na druhej strane možno konštatovať, že na vašej strane je silný agrobiznis t.j. producenti sóje, ktorých vplyv siaha naozaj široko ďaleko. Takže chcem začať otázkou: Čo sa stane s väčšinou sójových bôbov, ktoré sú v USA vypestované? Skonzumujú ich ľudia alebo zvieratá?

Dr. Mark Messina:
Nuž to je naozaj dôležitý bod a s ním súvisiaca otázka, ktorú kladiete. Aj ku mne sa donieslo, že sójový agrobiznis je veľmi vplyvný a silný. Zatiaľ čo v USA je naozaj mnoho fariem pestujúcich sójové bôby – ide o približne šesťsto tisíc fariem, ktoré spoločne dopestujú približne polovicu svetovej produkcie sóje, faktom zostáva, že takmer všetky americké sójové bôby – viac ako 90% – skonzumujú farmové zvieratá. Takže tzv. „sójová lobby“ nie je zďaleka taká silná, ako by sa mohlo zdať. Mnoho veľkých spoločností je zapojených do distribúcie a spracovania sójových bôbov, avšak prevažná väčšina sóje skončí ako krmivo zvierat chovaných na farmách. Takže samotný sójový priemysel je vcelku malý. Hoci nie som jeho súčasťou, som si istý, že rozpočet ich obchodných organizácií je neporovnateľne menší, ako rozpočet v mliekarenskom alebo mäso spracujúcom priemysle. Z toho vyplýva aj fakt, že sójový priemysel môže svojimi obmedzenými finančnými zdrojmi podporiť len naozaj nepatrný zlomok vedeckého výskumu. A to je ďalšia kompetitívna nevýhoda sóje v porovnaní s ostatnými komoditami.

Kirk Hamilton:
Pokiaľ som správne pochopil, vy sa zjavne viac zaujímate o sóju, ktorú skonzumujú ľudia, však?

Dr. Mark Messina:
Presne tak.

Kirk Hamilton:
Nedávno som počul a stále mi to vŕta v hlave, že vraj v USA sa skonzumuje viac sójových potravín na obyvateľa ako v Ázii. Samozrejme v USA nejde o typické sójové potraviny ako edamame (nezrelá sója konzumovaná tepelne upravená aj so strukmi podobne ako zelená fazuľka), tofu, tempeh a podobne, ale predovšetkým o sójové deriváty a sójové analógy. Je to pravda?

Dr. Mark Messina:
Nie. V rámci USA je reálne sústrediť sa na priemerný denný príjem sójového proteínu na jedného obyvateľa. Je pomerne ťažké získať relevantné údaje, nakoľko to množstvo je veľmi malé, ale môžeme povedať, že relevantná hodnota je tak od 1 g do 1,5 g sójového proteínu denne. V Japonsku alebo v najľudnatejšom meste Číny Šanghaji vieme tento parameter vyčísliť pomerne presnejšie – je to približne 10 g sójového proteínu denne na obyvateľa. Okrem toho, v týchto krajinách existuje mnoho ľudí, ktorých denná konzumácia sójového proteínu je povedzme v intervale od 15 g do 20 g, čo v USA nenájdete dokonca ani medzi celoživotnými vegetariánmi.

Kirk Hamilton:
Keď už hovoríme o sójových potravinách – odpovedzme si najprv na otázku: „Je pravda, že sója je aj v potravinách, kde by ste ju ani vo sne nečakali, napr. v hamburgeroch a že je tam pridávaná bez vedomia spotrebiteľov?“

Dr. Mark Messina:
Je to tak. Sója sa celkom určite pridáva do širokého spektra potravín a pokrmov, nie však z nutričného hľadiska, ale väčšinou ako ich funkčná zložka, napr. na udržanie určitej vlhkosti alebo kvôli antioxidačným vlastnostiam. Sóju môžete nájsť dokonca aj v chlebe. Nie je tam vždy a ani v každom druhu chleba, avšak výrobca ju tam môže pridať. Preto ľudia konzumujú sóju aj celkom neuvedomele v širokej škále rozličných potravín bežne dostupných v maloobchodnej sieti, avšak toto množstvo je drobulinké. A ako som už spomínal, keď to celé zrátate, dostanete priemernú dennú spotrebu sójového proteínu na úrovni približne 1 g.

Kirk Hamilton:
OK, možno by som si potreboval ujasniť jednu otázku. Alebo skôr odpoveď na ňu. Je pravda, že keby sa každý človek žijúci v tomto okamihu na planéte stal vegetariánom, ale naozajstným vegetariánom, potom by ľudia vlastne skonzumovali všetku sóju, ktorá sa dnes na svete vypestuje? Správne? Pretože by nebola skŕmená farmovými zvieratami?

Dr. Mark Messina:
Presne tak.

Kirk Hamilton:
Riešite vy osobne, či je sója „bio“ alebo nie? A nasledujúca otázka: „Aký je váš postoj „GMO“ verzus „non GMO“ ?“

Dr. Mark Messina:
Moja odpoveď je jednoznačne „nie“ a „nie“. V oboch prípadoch je to však môj osobný postoj, nakoľko obe otázky sú tak trochu mimo môj profesionálny rámec. Avšak v odbornej literatúre, ktorú som doposiaľ prečítal, som nenašiel žiaden nutričný benefit pri konzumácii non GMO potravín či špecificky non GMO sóje v porovnaní s konzumáciou geneticky modifikovaných produktov a podobne ani pri všeobecnom porovnávaní konzumácie organických a konvenčných potravín. Okrem toho v oblasti geneticky modifikovaných a organicky dopestovaných potravín sa môžu vyskytovať mnohé ďalšie sporné otázky, či už agronomické, ekonomické či politické, ktoré sú úplne mimo mojej profesionálnej kompetencie. Avšak z pohľadu zdravotných benefitov tu nevidím žiaden podstatný rozdiel. Na druhej strane je určite cenné, že v tejto krajine je dostupná kvalitatívne dostatočne široká škála potravinárskych produktov. Ak sa konzument z akéhokoľvek dôvodu rozhodne kupovať sójové potraviny v biokvalite alebo non GMO sójové produkty, má moju plnú podporu. Avšak v dostupných odborných publikáciách som doposiaľ nenašiel dôkaz, že by to malo zmysel.

Kirk Hamilton:
OK, máme tu ďalšiu často sa vyskytujúcu otázku: „Vieme, že tradiční konzumenti sóje v Ázii jedávali v minulosti prevažne fermentované sójové potraviny – najmä tempeh a miso, ktoré sú ľahšie stráviteľné ako nefermentované sójové potraviny, ktoré sú v súčasnosti viac dostupné v USA a Európe – najmä tofu, edamame a sójové mlieko. Patria aj nefermentované sójové potraviny k tradičným ázijským jedlám? A existujú významné rozdiely v ich nutričnej hodnote?

Dr. Mark Messina:
K tomuto poviem zopár faktov. Po prvé, prvé sójové potraviny konzumované pred niekoľkými tisíckami rokov, boli celkom určite fermentované, avšak je historicky podložené, že tofu bolo v Japonsku konzumované už pred minimálne tisícimi rokmi. A keď vezmeme do úvahy súčasnú konzumáciu sóje v Japonsku, uvidíme, že o trochu viac ako jej polovica pochádza z nefermentovaných sójových potravín, predovšetkým z tofu. O trochu menej ako polovica konzumácie sóje je dnes v Japonsku saturovaná z fermentovaných potravín, ako miso. V Číne sa to mení v závislosti od jednotlivých regiónov, avšak v regiónoch, kde sú dostupné relevantné údaje, je príjem sóje saturovaný predovšetkým z nefermentovaných potravín. Taká je súčasná situácia. Máme však vcelku zachovalé a dobre dostupné údaje o konzumácii sóje v týchto krajinách pred štyridsiatimi a päťdesiatimi rokmi, kedy bola konzumovaná prevažne veľmi tradičná strava. V Japonsku to bola prevažne ekvivalentná zmes fermentovaných a nefermentovaných sójových potravín, v Číne prevládali jednoznačne nefermentované sójové potraviny. Z prísne výživového hľadiska ja osobne uprednostňujem fermentované potraviny – mám rád tempeh a miso. Nedávno som bol v Indonézii, kolíske tempehu a bol som fascinovaný pozorovaním celého ich prepracovaného systému výroby tempehu. Myslím, že Američania aj Európania by mali konzumovať viac tejto lahôdky. Vo všeobecnosti z nutričného hľadiska platí, že stráviteľnosť proteínov je aj v nefermentovaných potravinách extrémne vysoká. Čo sa týka stráviteľnosti proteínov v sójovom mlieku, tofu a sójovom izoláte, hovoríme o číslach vyšších ako 90 %, takže tu vôbec nie je problém. Nevidím absolútne žiadnu signifikantnú výhodu pri porovnávaní konzumácie fermentovaných a nefermentovaných sójových potravín. Je to výlučne záležitosť osobnej preferencie a výberu konkrétneho konzumenta.

Kirk Hamilton:
Je sójové mlieko tradičným sójovým pokrmom? Nedávno som čítal názor, že sójové mlieko upadá do zabudnutia.

Dr. Mark Messina:
Jednoznačne áno, sójové mlieko patrí k tradičným sójovým potravinám, konzumuje sa prevažne v Číne, menej v Japonsku.

Kirk Hamilton:
No teda, niekedy už fakt neviem, či je internet naozaj zdrojom mätúcich informácií alebo iba ja nerozumiem tomu, čo čítam. Pozrime sa na napríklad na Okinawských storočných – 25 rokov trvajúcu populačnú štúdiu dlhovekosti, ktorá zahŕňala aj japonský ostrov Okinawa, známy najvyšším podielom sto a viacročných obyvateľov. Minule som si to opäť čítal a oni veru naozaj patrili k najväčším konzumentom sóje vo svete. Nezdá sa, že by mala tá sója na nich nejaký devastačný účinok… Stále mi však vŕta v hlave, že možno Okinawčania v rámci svojej každodennej stravy konzumovali celé tie roky niečo, čo potláčalo negatívne účinky sóje.

Dr. Mark Messina:
Nuž, neviem, či by sa to dalo spätne zistiť – určite viete, že záznamy v rámci observačných nutričných záznamov nie sú na to dostatočne dôveryhodné. Sú určite zaujímavé a dajú sa na ich základe generovať isté hypotézy, avšak omnoho užitočnejšie by podľa môjho názoru bolo detailnejšie študovať obyvateľstvo Japonska. Konkrétne ich zdravotný stav vo vzťahu k dennému príjmu sóje. A nakoľko priemerný denný príjem sóje Japoncov i Číňanov sa pohybuje v pomerne širokom intervale, je možné porovnávať napríklad zdravotný stav japonských žien (alebo mužov) konzumujúcich denne dve a viac porcií sóje s tými, ktorí konzumujú denne nanajvýš jednu porciu sóje. Z tohto typu komparačných štúdií môžete pomerne spoľahlivo odvodiť koreláciu medzi konzumáciou sóje a redukciou rizika vzniku rozličných chronických ochorení. Podobne vedená tzv. Ázijská štúdia napríklad odhalila, že u mužov pravidelná konzumácia vysokých dávok sóje vedie k 30 %-nej redukcii rizika vzniku karcinómu prostaty. Bolo publikovaných mnoho štúdií dokazujúcich, že u obyvateľov Ázie, konzumujúcich vysoké dávky sóje, je výrazne nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení. Existujú však len dve štúdie, ktorých výsledky boli zverejnené iba nedávno – jedna bola realizovaná v Šanghaji druhá v Singapure, prezentujúce, že vysoká spotreba sóje bola asociovaná s 30 %-ným znížením rizika fraktúr. Všetko to sú tzv. epidemiologické štúdie. Ide vo všeobecnosti o observačné štúdie, takže z ich výsledkov ešte nemôžete vyvodiť príčinné súvislosti. Ide iba o určité súvislosti, ktoré môžete následne testovať v klinických štúdiách, kde však môžu poslúžiť ako východisko.

Kirk Hamilton:
Prejdime k ďalšej aktuálnej téme – sója a karcinóm prsníka. Na túto tému ste sa už v minulosti vyjadrili viackrát, môžete teda v krátkosti zhrnúť, aký je váš postoj k preventívnemu pôsobeniu sóje pri tomto ochorení? Myslíte si, že sója je vhodná aj pre ženy, ktorým už karcinóm prsníka vstúpil do života?

Dr. Mark Messina:
Obe otázky sú veľmi dôležité, začal som sa nimi zaoberať ešte v roku 1990 na základe môjho vtedajšieho presvedčenia, že sója redukuje riziko vzniku karcinómu prostaty. Ako som už spomínal, v tom čase som pracoval v Národnom onkologickom inštitúte. V súčasnosti však už nie som presvedčený, že konzumácia sóje v dospelosti znižuje riziko vzniku karcinómu prsníka. Publikované údaje týkajúce sa tejto súvzťažnosti nepokladám za presvedčivé. Naďalej však verím, že sója redukuje riziko vzniku karcinómu prsníka, avšak iba v prípade, že bola konzumované v detstve a/alebo počas dospievania. Toto je veľmi vzrušujúca hypotéza, nakoľko doposiaľ publikované štúdie dokumentujú redukciu rizika o 25 % až 50 %, čo je naozaj významné. Okrem toho, množstvo sóje schopné iniciovať tento protektívny účinok je vskutku malé – ak by sme to vyjadrili porciami, stačí pol šálky sójového mlieka denne, aby sme dosiahli ochranný efekt. Momentálne je to však stále len špekulatívna úvaha, nakoľko potrebujeme ešte získať relevantné klinické údaje, čo nie je vôbec jednoduché. Napriek tomu nemožno pochybovať, že predpokladaný benefit je veľmi významný a odporúčané množstvo sóje vyjadrené veľkosťou dennej porcie sójového mlieka by bolo ľahko konzumovateľné, pričom ide o nutrične hodnotnú potravinu. Sójové mlieko obsahuje vysoko kvalitný komplexný proteín, málo nasýtených tukov a vysoký podiel polynenasýtených tukov. V súčasnosti odporúčam všetkým matkám, aby podporovali u svojich dcér pravidelnú konzumáciu aspoň jednej porcie sóje denne. Ak by sa v budúcnosti naša hypotéza v plnom rozsahu nepotvrdila, nič nebude stratené, pretože dievčatá budú po celý čas konzumovať nutrične kvalitné sójové potraviny. Na druhej strane, táto diskusia je odôvodnená aj vo vzťahu k otázke, či konzumácia sóje bohatej na rastlinné fytoestrogény môže stimulovať rast už existujúcich estrogén dependentných nádorov prsníka, prípadne, či môžu estrogény zvýšiť riziko vzniku karcinómu prsníka u vysokorizikových žien. Dlho som si myslel, že je viac ako adekvátne zaujať k tejto životne dôležitej otázke veľmi obozretný prístup a hoci som celkom nesúhlasil s onkológmi, ktorí absolútne zakazovali svojim pacientkam konzumovať sóju, chápal som ich stanovisko. Iba nedávno som spolu s dvoma onkológmi pôsobiacimi v kalifornských univerzitných nemocniciach publikoval štúdiu, v ktorej sme zhodnotili všetky dostupné údaje publikované za ostatné dva roky týkajúce sa konzumácie sóje u žien s karcinómom prsníka. Všetky závery jednoznačne potvrdzujú jej bezpečnosť. Ak sa teda pacientka s nádorom prsníka rozhodne z akéhokoľvek dôvodu konzumovať sóju, prípadne, ak ju už konzumovala v minulosti, lebo bola a/alebo ešte je napríklad vegetariánka, neexistuje žiaden reálny dôvod, prečo by jej to mal onkológ zakázať. V tomto okamihu môžeme konštatovať, že dostupné údaje indikujú určitú pravdepodobnosť, že sójové potraviny by mohli vo všeobecnosti zlepšovať prognózu pacientok s karcinómom prsníka. Avšak zatiaľ je to stále vo fáze špekulácií, nedospeli sme ešte totiž do tej fázy výskumu, kedy by na základe našich výsledkov mohli onkológovia odporúčať svojim pacientkam, aby v záujme zlepšenia prognózy svojho zdravotného stavu začali cielene konzumovať sóju. Som si však istý, že sme už dospeli do bodu poznania, kedy by onkológovia viac nemali zakazovať svojim pacientkam s karcinómom prsníka konzumáciu sóje.

Kirk Hamilton:
Nuž, keď v krátkosti zrekapitulujem vašu reakciu, váš aktuálny názor týkajúci sa protektívneho benefitu sóje v prípade karcinómu prsníka vyvolá u mnohých ľudí obavy z toho, aby nepodávali svojim deťom sóju príliš skoro, nakoľko sa zdá byť značne rozšírený názor, že sója je pre deti nebezpečná. Vy však tvrdíte, že benefit sóje vo vzťahu ku karcinómu prsníka sa môže prejaviť iba v prípade, že ak bola sója konzumovaná v detstve a počas dospievania. Vnímam to správne?

Dr. Mark Messina:
Správne, ponechajúc zatiaľ stranou druhú časť vašej sumarizácie, vo všeobecnosti možno konštatovať, že idea týkajúca sa potenciálnej redukcie rizika vzniku karcinómu prsníka prostredníctvom konzumácie sóje v detstve je konzistentná s aktuálnym myšlienkovým smerom, ktorý si v odborných kruhoch získava čoraz viac podpory. Ide o to, že práve udalosti odohrávajúce sa v detstve a dospievaní majú najväčší dopad na riziko vzniku karcinómu prsníka v dospelosti. Zdá sa, že vyššie dávky vitamínu D majú protektívny účinok. Aj počet včasných tehotenstiev sa ukazuje byť protektívny. Celkom určite však nebude odporúčať adolescentkám, aby v záujme svojej ochrany pred karcinómom prsníka čo najskôr otehotneli, takže v tomto prípade sa zdá byť pravidelná konzumácia sóje jednoznačne lepšou metódou prevencie.

Kirk Hamilton:
Mám totiž dvojročnú vnučku a s ňou bola spojená moja prvá myšlienka, keď som vás počúval. Rád by som povedal: „Nuž, robme to ako celé generácie rodičov v Ázii…“, ale mám obavy, rovnako ako mnoho laikov i odborníkov…

Dr. Mark Messina:
Absolútne chápem. V tejto chvíli tu máme iba štúdie. Jedna z nich sledovala príjem sóje u dievčat vo veku päť až jedenásť rokov a tu sa ukázal veľmi výrazný protektívny účinok. Bola to však tzv. malá štúdia a tak musíme by veľmi opatrní pri interpretácii jej výsledkov. Zatiaľ sme však neskúmali súvzťažnosti medzi príjmom sóje u dvojročných dievčatiek a neskorším rizikom vzniku karcinómu prsníka. Ako editor som sa však stretol s výsledkami neoficiálnej štúdie, ktorá poukazuje na veľmi nízku incidenciu karcinómu prsníka u žien, ktoré boli v dojčenskom veku kŕmené sójovou formulou. Nakoľko nemáme výsledky klinických štúdií, v tomto okamihu nemôžem uviesť žiaden dôveryhodný názor na vplyv konzumácie sóje dvojročnými dievčatkami vo vzťahu k riziku vzniku mamárneho karcinómu v dospelosti. Doposiaľ získané údaje sa týkajú starších dievčat a adolescentiek.

Kirk Hamilton:
Predpokladám, že niečo podobné poviete o karcinóme prostaty a sóji?

Dr. Mark Messina:
Nie. Rád by som zdôraznil, že sója jednoznačne vykazuje protektívne účinky pri karcinóme prostaty. Dôkazy plynúce ako z klinických, tak i z epidemiologických štúdií podporujú našu hypotézu, hoci potvrdenie korelácií medzi stravou a incidenciou onkologických ochorení je omnoho zložitejšie, ako potvrdenie korelácie medzi stravou a incidenciou kardiovaskulárnych ochorení. Doposiaľ získané dôkazy potvrdzujú protektívny účinok sóje, avšak nie je jasné, či tento protektívny účinok je dôsledkom výlučne konzumácie sóje v detstve či mladosti. Skôr sa zhromažďujú dôkazy poukazujúce na fakt, že v prípade karcinómu prostaty je možné konzumáciou sóje modifikovať riziko ochorenia počas celého života, hoci príjem sójových potravín v detstve môže byť tak isto dôležitý.

Kirk Hamilton:
Predstavte si situáciu, že ja konzumujem sóju aj vy ste konzumovali sóju, budeme v starobe schopní viesť na prechádzke konverzáciu bez nádychu demencie?

Dr. Mark Messina:
Nuž, ja jedávam sóju a dúfam, že nie som dementný…

Kirk Hamilton:
A čo na to štúdie?

Dr. Mark Messina:
Ja sa pomaly dostávam do veku, kedy to už nie je celkom nereálne. Týka sa ma to. Spojenie medzi sójou a demenciou odštartovala tzv. Honolulu Heart Study publikovaná v roku 2000, ktorá sa zamerala na porovnanie incidencie kardiovaskulárnych ochorení u Japoncov žijúcich po celý život v Japonsku a Japoncov žijúcich v dospelosti na Honolulu. Štúdia však bola realizovaná po dobu viac ako tridsať rokov, prirodzene teda bolo možné s dlhodobo pribúdajúcim vekom respondentov očakávať aj rapídny pokles ich kognitívnych funkcií. Ak však komplexne zhodnotíte závery tejto štúdie, nie je možné sformulovať žiaden relevantný záver vo vzťahu k účinkom sóje na fyzické či mentálne zdravie človeka. Ani najnovšia epidemiologická štúdia nedokázala žiadnu koreláciu medzi konzumáciou sóje a rizikom demencie. A čo sa týka klinických štúdií, z ktorých väčšina sa v súčasnosti realizuje na ženách v postproduktívnom veku, je tu dokonca dôvod na mierny optimizmus. Momentálne beží deväť klinických štúdií, v ktorých pacientky konzumujú sójové potraviny alebo sójové estrogény vo forme potravinových doplnkov. Priebežné výsledky sú viac ako povzbudivé – ukazuje sa u nich zlepšenie celej škály kognitívnych funkcií. Napriek tomu si myslím, že celú záležitosť je potrebné posudzovať v tomto štádiu ešte veľmi opatrne, pretože hoci vo všeobecnosti štúdie indikujú benefity konzumácie sójových potravín, v jednej štúdii sa môže potvrdiť benefit sóje pre určitý konkrétny kognitívny aspekt, kým v druhej štúdii pre úplne iný aspekt. Takže v tomto štádiu výskumu by nik nemal konzumovať sóju s očakávaním jej protektívneho účinku voči demencii. Ale na druhej strane môžem s plnou zodpovednosťou prehlásiť, že obava z konzumácie sóje vo vzťahu k rozvoju demencie je absolútne neopodstatnená. Toto je celkom určite neopodstatnené.

Kirk Hamilton:
A čo neplodnosť, myslím neplodnosť mužov…

Dr. Mark Messina:
Vcelku prostoreko by som reagoval poznámkou, že Číňanov je na svete viac ako bilión, takže si nemyslím, že by sója spôsobovala neplodnosť. Vyznie to ako istý druh humoru, ale presne toto tvrdenie nájdete aj v aktuálnom vydaní časopisu Journal of Fertility and Sterility. Konzumácia sóje nemá vplyv na koncentráciu testosterónu, a to ani na celkový ani na voľný testosterón, ktorý je biologicky aktívnou formou mužského sexuálneho hormónu. Ani na hladinu estrogénu nemá sója vplyv. Potvrdilo to deväť nezávislých štúdií. V klinických štúdiách sa nezistil žiaden negatívny účinok konzumácie sóje na spermie. Neboli publikované dôkazy, že by konzumácia sóje spôsobovala erektilnú dysfunkciu. Som presvedčený, že predstava o feminizujúcom vplyve sóje je absolútne bez akéhokoľvek vedeckého opodstatnenia. Naopak, v rozpore s tvrdením, že konzumácia sóje môže znižovať počet spermií alebo ich koncentráciu, môžem uviesť výsledky troch štúdií sledujúcich vplyv vysokých dávok rastlinných estrogénov na spermie. Ani jedna z nich nepotvrdila žiaden negatívny efekt sóje na počet spermií alebo ich koncentráciu. Okrem toho bola v roku 2004 publikovaná zaujímavá kauzuistika pacienta, ktorý kvôli nízkemu počtu spermií nebol schopný oplodniť svoju zdravú partnerku. Po trojmesačnom užívaní izoflavónov sa jeho spermiogram výrazne zlepšil, ba dosiahol úplne štandardné hodnoty. Jeho partnerka vzápätí otehotnela a porodila zdravé dieťa. Autor predmetnej kauzuistiky dokonca navrhuje, aby sa sójové izoflavóny používali na liečbu mužskej neplodnosti spôsobenej nízkym počtom spermií.

Kirk Hamilton:
Prejdime teraz k srdcovo-cievnym ochoreniam, na ktoré umiera vo svete najviac ľudí. V minulosti bola konzumácia sóje odporúčaná v súvislosti so znižovaním rizika ich vzniku, no v súčasnosti sa už na zozname potravín pre zdravé srdce nevyskytuje. Vysvetlíte mi, prečo je to tak?

Dr. Mark Messina:
Pokúsim sa. Najprv však budem musieť trochu poopraviť vaše úvodné konštatovanie. Je dôležité si uvedomiť, že sója a sójové potraviny obsahujú vysoký podiel polynenasýtených mastných kyselín. Americká asociácia pre srdcovocievne ochorenia práve prostredníctvom sóje dávala do pozornosti širokej verejnosti dôležitú úlohu polynenasýtených mastných kyselín pri udržiavaní zdravého srdcovocievneho systému prostredníctvom znižovania koncentrácie cholesterolu. Úrad pre kontrolu potravín a liečiv následne v roku 1999 schválil zdravotné tvrdenie týkajúce sa pozitívneho účinku sójovej bielkoviny na znižovanie hladín cholesterolu. Z tohto tvrdenia vyplýva, že znižovanie cholesterolu je priamym účinkom samotného sójového proteínu a nemá nič spoločné s vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín a nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín. Na konzumentov veľmi zapôsobilo toto zdravotné tvrdenie a zistenie, že samotná sójová bielkoviny má cholesterol znižujúce účinky. V roku 2006 však Americká asociácia pre srdcovocievne ochorenia začala spochybňovať účinok sójovej bielkoviny na hladinu cholesterolu. Avšak nikdy nespochybnila pozitívny účinok sójových potravín na zdravie srdca. Naopak, do dnes v záujme ochrany zdravia srdca odporúča konzumáciu sójových potravín kvôli ich vhodnému tukovému profilu. Americká asociácia pre srdcovocievne ochorenia zistila, že sójové potraviny alebo sójová bielkovina znižuje hladinu cholesterolu o približne 3 %. Podľa mojich informácií sofistikovanejšie analýzy dostupných údajov ukázali, že sójový proteín znižuje cholesterol o 4 až 5 %. Keď teda zoberieme to úvahy rozdiely medzi rozličnými štúdiami a spôsobom interpretácie ich výsledkov, dospejeme k záveru, že sójový proteín znižuje LDL cholesterol o 4 %, čo je menej, ako boli pôvodné odhady a závery z publikácií uverejnených v roku 1995. Avšak aj 4 %-ná redukcia cholesterolu môže v priebehu času znížiť riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia o 10 %. Hoci teda sójový proteín nenaplnil potenciál svojho zdravotného tvrdenia z roku 1999 a neznižuje hladiny cholesterolu v dostatočnom rozsahu (najmä u pacientov s vysokými hodnotami cholesterolu), odporúča sa konzumovať sójové potraviny spôsobom, ako boli podávané s najlepším efektom počas experimentálnych štúdií, teda ako súčasť stravy s nízkym obsahom nasýtených tukov, no s dostatkom ovocia a zeleniny. Ako iste viete, vláknina, či už rozpustná alebo nerozpustná, ako aj fytosteroly sú v rozličných množstvách prítomné v mnohých rôznych rastlinách. A takáto diéta má potenciál znížiť hladinu cholesterolu o 20 až 30 %. Na to, aby ste dosiahli dramatické zníženie svojej hladiny cholesterolu, je vhodné užívať sóju v kombinácii s ďalšími nutričnými cholesterol znižujúcimi faktormi, pričom sója sa na tento účel perfektne hodí, nakoľko je zdrojom vysoko kvalitných komplexných bielkovín. Každý z nás potrebuje vo svojej strave proteíny a sója nám ich dodáva s minimom nasýtených tukov a maximom polynenasýtených tukov, pričom samotný sójový proteín znižuje cholesterol, hoci nie natoľko, ako sa spočiatku predpokladalo. Ale, ako som už povedal, aj 4 %-né zníženie cholesterolu je klinicky významné a z hľadiska verejného zdravia je to dokonca veľmi významné. Preto som aj naďalej presvedčený, že sója patrí medzi potraviny prospešné srdcu a jeho zdraviu. Ak by ste bližšie skúmali epidemiologické štúdie – dostupných ich je sedem alebo osem – zistili by ste, že u aziatov konzumujúcich dve porcie sójových potravín denne je riziko vzniku cievnej príhody, infarktu alebo mŕtvice o 50 % menšie v porovnaní s aziatmi konzumujúcimi zanedbateľné množstvo sóje. Okrem toho existuje ešte jeden zatiaľ trochu špekulatívny predpoklad, že sójové potraviny by mohli byť benefitné pre srdcovo cievny systém aj bez ohľadu na svoju schopnosť znižovať hladiny cholesterolu. Nuž, sója nie je čarovná potraviny, lebo žiadna potravina takou nie je. Ak chcete znížiť riziko, že ochoriete na srdcovo cievne ochorenie, mali a mohli by ste robiť mnoho užitočných vecí. Úprava stravy, cvičenie, zníženie telesnej hmotnosti, ukončenie fajčenia, zníženie krvného tlaku – to všetko je súčasťou starostlivosti o zdravie vášho srdca.

Kirk Hamilton:
A čo štítna žľaza? Spôsobuje sója strumu? Obsahuje sója naozaj nejakú zložku, ktorá poškodzuje štítnu žľazu?

Dr. Mark Messina:
Určite nie. Momentálne v USA prebieha asi dvadsať klinických štúdií, počas ktorých pacienti konzumujú sójové potraviny alebo užívajú sójové izoflavóny a práve tento výskumný proces je dôvodom zvýšeného záujmu laickej i odbornej verejnosti o sóju a jej pôsobenie na štítnu žľazu. Pred časom prebiehalo asi dvadsať štúdií sledujúcich zdravotný stav pacientov a ich nutričný príjem jódu, minerálu, ktorý je esenciálny pre zdravé fungovanie štítnej žľazy. V našej populácii vo všeobecnosti nie je problém s dostatočným príjmom jódu, nakoľko majoritne sa používa jodidovaná soľ. Ak bola pacientom v tých štúdiách podávaná sója, neboli pozorované absolútne žiadne negatívne účinky na funkciu štítnej žľazy. Je to nespochybniteľné. Našli sa však ľudia, ktorí sú presvedčení o negatívnom účinku sóje na štítnu žľazu a tieto výsledky spochybnili tvrdením, že vyššie spomínané štúdie netrvali dosť dlho. Nuž zatiaľ boli publikované iba dvojročné a trojročné štúdie. V jednej z tých trojročných, ktorá bola veľmi rozsiahla a okrem štandardne používaných stanovení koncentrácií hormónov boli použité aj skutočne veľmi citlivé merania funkčných parametrov štítnej žľazy, nebol zaznamenaný ani jeden jediný negatívny účinok konzumácie sóje.

Kirk Hamilton:
Znižuje sója vstrebateľnosť minerálov?

Dr. Mark Messina:
Ako všetky celozrnné plodiny, aj sója obsahuje fytáty. Fytáty vo všeobecnosti inhibujú absorpciu niektorých typov minerálov. Zaujímavé je, že sója okrem fytátov obsahuje aj oxaláty, zlúčeniny, ktoré tak isto ako fytáty inhibujú absorpciu minerálov. Avšak, ak si na základe štúdie, ktorá bola publikovaná zhodou okolností práve dnes, porovnáme absorpciu vápnika zo sójového mlieka obohateného vápnikom a absorpciu vápnika z kravského mlieka, vidíme, že hodnoty sú absolútne rovnaké. Donedávna sme predpokladali, že absorpcia železa zo sóje je do značnej miery limitovaná, podobne ako je to v prípade ostatných potravín rastlinného pôvodu. Avšak výsledky dvoch štúdií publikovaných v rokoch 2003 a 2005 nám ukázali, že nakoľko železo sa v sójových bôboch nachádza v určitej špecifickej organickej forme, v ľudskom organizme sa veľmi dobre absorbuje. Dodatočne sa zistilo, že staršia štúdia, prezentujúca limitované vstrebávanie železa zo sójových potravín, dospela k svojim výsledkom na základe veľmi nevhodne zvolenej metodiky. Ďalším dôležitým minerálom je zinok, ktorý sa v ľudskom organizme vstrebáva zo sójových potravín o 25 % menej, ako zo širokej palety potravín živočíšneho pôvodu. Avšak sója sama o sebe nie je vôbec vhodným nutričným zdrojom zinku, takže v tomto absolútne nevidím problém. Na druhej strane, aktuálne môžem zverejniť výsledky štúdie, na ktorej som participoval a ktorá sa realizovala na Štátnej univerzite v Iowe. Ženy v strednom veku (v období tesne pred menopauzou) konzumovali počas desiatich týždňov v rámci svojej štandardnej stravy dve až tri porcie sójových potravín denne. Môžeme konštatovať, že táto úprava ich stravy nemala vôbec žiaden vplyv na ich sérové koncentrácie železa a zinku.

Kirk Hamilton:
Posledná obava verejnosti sa týka možného negatívneho pôsobenia sóje na imunitný systém. Nedávno som viedol podobný rozhovor s doktorom Nicholasom Gonzalesom (a verím, že sme odviedli spolu dobrú prácu pri objektivizácii informácií) o aplikácii pankreatických enzýmov pri liečbe nádorov. Jedna z teórií hovorí, že proteolytické enzýmy podporujú fungovanie nášho imunitného systému, nakoľko určitým spôsobom pôsobia ako detoxikátor organizmu. Existujú teda relevantné dôkazy, že konzumácie sójových proteínov akýmkoľvek spôsobom inhibuje funkčnosť imunitného systému?

Dr. Mark Messina:
Nie, vôbec nie. Nedávno bola publikovaná štúdia, ktorá sa tomu venovala a vniesla do situácie trochu svetla, nakoľko dokumentovala práve zlepšenie určitých imunitných parametrov pri pravidelnej konzumácii sóje. Ale ak si prezriete výsledky všetkých dostupných štúdií, nenájdete žiadnu súvislosť medzi konzumáciou sóje a akýmkoľvek narušením imunitného systému. Doposiaľ boli realizované doslova stovky klinických štúdií so zámerom poukázať na nejaký negatívny účinok sóje voči imunitnému systému, avšak tieto štúdie reálne žiaden negatívny účinok nepotvrdili. Som si istý, že ak by tam niečo bolo, boli by to už zdokumentovali. Preto je moje konštatovanie jednoduché – neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali túto obavu.

Kirk Hamilton:
Nuž, čo povedať na záver tejto debaty? Z môjho hľadiska, ak teda použijem zdravý sedliacky rozum, je múdre a prezieravé v záujme udržania svojho zdravia konzumovať sóju a sójové potraviny po vzore tisícročia starých ázijských kultúr. Avšak dozvedel som sa, že sa vám už podarilo vyextrahovať zo sójových bôbov aj biologicky aktívne fytoestrogény tzv. izoflavóny, ktoré momentálne skúšate vo viacerých krátkodobých štúdiách. Výsledky sú vraj zatiaľ viac ako sľubné. Je však bezpečné aj dlhodobé užívanie izoflavónov? Podarilo sa vám už definovať nejaký bezpečnostný profil dlhodobého užívania izoflavónov, ktorý by mal za následok zvýšenie ich účinku?

Dr. Mark Messina:
Áno, môžem sa k tomu vyjadriť, vezmite však do úvahy, že celé moje vzdelanie sa týka výlučne výživy ľudí. Ja sám sa už mnoho rokov snažím stravovať čo najviac v súlade s aktuálnymi odporúčaniami pre zlepšenie a zachovanie zdravia. Ak ktokoľvek konzumuje sóju pravidelne v rámci svojej každodennej stravy, nemusí riešiť otázku potravinových doplnkov. Obávam sa však, že životná realita je pre mnoho Američanov taká, že sóju jednoducho nekonzumujú. A celkom určite väčšina Američanov nekonzumuje niekoľko porcií sójových potravín denne, čo je množstvo, od ktorého by sme na základe dostupných informácií mohli očakávať výraznejšie zdravotné benefity. Tiež je potrebné zobrať do úvahy, že väčšina klinických štúdií realizovaných v ostatných rokoch zaoberajúcich sa sójou, testovala buď sójový proteín alebo sójové izoláty, pričom sa sústreďovali práve na účinky v nich obsiahnutých izoflavónov. Takže prevažná väčšina aktuálne dostupných informácií o sóji pochádza z týchto zdrojov. Je to pochopiteľné, nakoľko použitie tradičných sójových potravín v klinických štúdiách je z praktického hľadiska omnoho komplikovanejšie, ako použitie izolovaných zložiek. Ja osobne nemám žiaden problém s užívaním potravinových doplnkov, avšak každopádne by som uprednostnil, keby ľudia vo všeobecnosti získavali izoflavóny priamo zo sójových potravín. Na základe dostupných informácií je na príklad nespochybniteľné, že žena, ktorá sa v priebehu svojej menopauzy chce vyhnúť návalom tepla, môže tak učiniť prostredníctvom konzumácie sóje. Stačí denne skonzumovať dve porcie sójových potravín, aby sa dostavil požadovaný účinok. Ak teda pravidelne denne skonzumuje dve porcie sóje, nemusí riešiť užívanie potravinových doplnkov. Avšak v dni, kedy sa jej nepodarí dopriať si požadovanú dávku sóje, je určite rozumné užiť potravinový doplnok, ktorý aktuálne doplní množstvo fytoestrogénov, ktoré jej organizmus potrebuje. Na rovinu povedané, najrozumnejšie je sústrediť sa na tradičné sójové potraviny, ktoré sú minimálne spracované a až následne uvažovať o modernejších verziách sójových potravín prípadne o potravinových doplnkoch. Celkom určite je podľa môjho názoru napríklad sójový burger zdravšou alternatívou klasického hamburgera. Pre amerického konzumenta je to aj pohodlné jedlo, ktoré je zdrojom veľmi kvalitných bielkovín, preto nemám absolútne problém zaradiť ho do svojej stravy. A nakoniec, nech už z akéhokoľvek dôvodu nemôžete konzumovať dostatok sóje, som si istý, že potravinové doplnky sú vhodnou voľbou v istých zo zdravotného hľadiska špecifických situáciách. Nakoľko potravinové doplnky neobsahujú sójový proteín, nemožno od nich očakávať znižovanie cholesterolu. Potravinové doplnky obsahujúce sójové izoflavóny neposkytujú tie isté benefity ako sójové potraviny, avšak v istých situáciách môžu byť benefitné. Napríklad užívanie izoflavónov vo forme potravinových doplnkov je ideálne na redukciu už spomínaných návalov tepla počas menopauzy. Čo sa týka bezpečnosti ich dlhodobého užívania, zatiaľ boli realizované iba štúdie s veľmi vysokými dávkami izoflavónov. Pod pojmom dlhodobé užívanie mám na mysli minimálne tri roky a ako iste viete, klinické štúdie sa nezvyknú realizovať v dlhších časových horizontoch.

Kirk Hamilton:
Vážení poslucháči, zhovárali sme sa s Dr. Markom Messinom, spoluvlastníkom edukačnej akciovej spoločnosti Záležitosti týkajúce sa výživy. Ďakujem vám veľmi pekne. Na záver ešte jedna otázka: „Ako by sa mohli ľudia zaujímajúci sa o sóju dozvedieť ešte viac?“ Už vidím, ako si poslucháči myslia, že som predpojatý a dávam im do pozornosti vás ako veľkého fanúšika sóje…

Dr. Mark Messina:
Stop, absolútne nesúhlasím s týmto označením. Ako som už v úvode rozhovoru vysvetlil, ja sa iba snažím reálne evaluovať dostupné informácie publikované v odborných periodikách a informovať verejnosť o tom, čo som zistil. Ale to je už na inú debatu. Avšak môžem vám ukázať mnoho príkladov svojej publikačnej činnosti, kde v prehľadných článkoch nesúhlasím s mojimi kolegami, ktorí tvrdia, že sója má určité zdravotné benefity. Takže, zaoberám sa sójou a snažím sa všetko, čo sa o nej dozviem, interpretovať objektívne a nezaujato.

Kirk Hamilton:
Predpokladajme, že niekto z našich poslucháčov alebo čitateľov má serióznu otázku týkajúcu sa sóje. Aké informačné zdroje by ste mu odporúčali? Kam by sa mohol obrátiť?

Dr. Mark Messina:
Na túto otázku nemám adekvátnu odpoveď. Avšak jednoznačne by som odporúčal, aby sa títo ľudia sústredili výlučne na výsledky humánnych štúdií. Takmer všetky štúdie, ktoré v ostatných desaťročiach spôsobili vo svete negatívny rozruch okolo sóje, boli štúdie realizované na zvieratách. Ak sa však naši poslucháči alebo čitatelia zamerajú na výsledky klinických a epidemiologických štúdií, ale predovšetkým na tie klinické štúdie, pochopia, že tu nie je absolútne žiaden reálny dôvod obávať sa konzumácie sóje a sójových potravín. Jedinou výnimkou sú ľudia trpiaci alergiou na sójovú bielkovinu, ale tento jav je v populácii naozaj veľmi zriedkavý.

Kirk Hamilton:
V rámci záznamu z tohto nášho rozhovoru, ktorý bude dostupný na našej stránke, uvediem aj odkaz na vašu prezentáciu, ktorú ste mali na konferencii Vegánska výživa a klinická prax.

Dr. Mark Messina:
Zaiste, to bude skvelé.

Kirk Hamilton:
OK, ešte raz ďakujeme Dr. Messina, že ste boli ochotný zodpovedať na množstvo mojich otázok v tak krátkom čase.

Dr. Mark Messina:
Zaiste, bolo mi potešením.

Kirk Hamilton:
Na záver by som sa ešte rád poďakoval aj vám milí poslucháči relácie „Zostaňme zdraví“. Do videnia a do počutia, buďte a zostaňte zdraví.

___________________________________________________

Dr. Mark Messina, PhD., M.S. je medzinárodne uznávaným odborníkom na zdravotné účinky sóje. Je pravidelne citovaný v médiách a publikáciách, vrátane New York Times, Newsweek a USA Today, je známy tiež zo CNN. Dr. Messina prednášal pre spotrebiteľov i odbornú verejnosť v 44 krajinách na rôzne témy ako sója a riziko rakoviny, zdravie srdca, menopauza a zdravie mužov.
Je spoluautorom knihy The Simple Soybean and Your Health. Jeho výskum bol uverejnený v mnohých odborných časopisoch vrátane American Journal of Clinical Nutrition, Journal of Nutrition, Lancet a vestníku National Cancer Institute.
Dr. Messina bol dlhoročným riaditeľom odboru Výživa a onkologické ochorenia na National Cancer Institute, National Institutes of Health, kde inicioval multi-milión dolárový výskumný program skúmajúci úlohu sóje v prevencii rakoviny.
Je spoluvlastníkom Nutrition Matters, Inc., poradenskej spoločnosti pre výživu, zároveň v súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor na Loma Linda University (Kalifornia, USA) a je výkonným riaditeľom Soy Nutrition Institute.